reklama

Korupcia, násilie a rasizmus; alebo Putinova priorita

Ruská federácia sa po páde železnej opony ocitla na úplnom ekonomickom dne. Zlou situáciou utrpeli všetky oblasti spoločnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Futbal dramatickou rýchlosťou strácal na kvalite. Otvorenie dvierok na Západ a prázdne klubové pokladnice zapríčinili hromadný exodus kľúčových postáv národného výberu do bohatých európskych líg. Priaznivci, znechutení aktuálnou situáciou, prestali chodiť na zápasy. Predtým preplnené štadióny zívali prázdnotou. Po celej krajine.

 Až ekonomický boom, z veľkej časti zapríčinený úspechom pri predaji prírodného bohatstva, pozdvihol ruský futbal k lepšiemu. Na začiatku tretieho tisícročia mohli najlepšie moskovské celky (najmä Spartak a CSKA), Zenit Petrohrad a neskôr aj Anži Machačkala hospodáriť s obrovskými čiastkami peňazí. Kluby boli náhle schopné zaplatiť a udržať si najlepších domácich hráčov a okrem nich priviesť aj zvučné mená zo zahraničia (Kamerunčan Samuel Eto´o sa dokonca počas anabázy v Machačkale načas stal najlepšie plateným hráčom planéty – zarábal okolo dvadsať miliónov eur ročne!). Ruská Premier League sa vďaka štedrým finančným injekciám rýchlo zaradila k najkvalitnejším súťažiam starého kontinentu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Lenže futbal v Rusku stále stojí v tieni prekypujúcej korupcie a množstva prípadov plných rasizmu a násilností. Nedávno fanklub petrohradského Zenitu vyjadril svoje presvedčenie, aby sa klub zameral na angažovanie „typických slovanských“ futbalistov. Brazílsku futbalovú legendu Roberta Carlosa, na sklonku kariéry pôsobiacu v Machačkale, zase pred jedným zápasom zasypala z tribúny hodená spŕška banánov. Prezident ligovej súťaže navyše otvorene povedal: „Kluby sú unavené z platenia vysokých pokút pre správanie fanúšikov.“ Pred voľbami v roku 2012 dokonca rozhodli o presunutí zápasu Spartak – Rubin z Moskvy do Kazane, aby sa vyhli masovým výtržnostiam a potenciálnej vyhliadke zbytočného „vírenia hladiny“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Najznámejší prípad vstupu samotného Putina do futbalového diania je zo zimy 2011, kedy presvedčil mnohých bohatých investorov k dotácii finančnými problémami zdecimovanej pokladnice klubu Tom Tomsk, jedného z najdôležitejších športových spolkov na Sibíri. Vladimir Vladimirovič si vraj od tohto kroku sľuboval naklonenie väčšieho percenta obyvateľov tohto univerzitného mesta s nezanedbateľným podielom študentov, pomaly sa vzďaľujúcich od podstaty „putinizmu“.

Putinova priorita

 Po úspechu vytvorenia Euroázijskej ekonomickej únie (EEU) sa Putin rozhodol vložiť sily do založenia futbalovej superligy, združujúcej najlepšie tímy Ruska a krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Vzor našiel v hokejovej KHL. S ideou prišli v roku 2010 predstavitelia CSKA Moskva a ukrajinského Šachtaru Doneck. Chceli 32 tímov podľa kvality rozdelených do dvoch divízii – väčšina účastníkov by bola z Ruska, vstúpili by aj najlepšie celky z Ukrajiny a po jednom alebo dvoch kluboch z Bieloruska, Kazachstanu a Arménska. „Toto je politický projekt. Putin to chce. Je to preňho priorita. Chce do histórie zapadnúť ako ´zberateľ´ území,“ povedal Alexandr Poljakov, popredný ruský futbalový žurnalista a konzultant komisie, vytvorenej s účelom ustanovenia „superligy“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Rusko, Bielorusko a Kazachstan už sú členmi EEU. Očakáva sa, že Arménsko (napriek svojej ambivalentnej zahraničnej politike) vstúpi do konca tohto kalendárneho roka. Avšak členstvo Ukrajiny takmer definitívne zhatilo zvrhnutie proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Šanca na prípadnú účasť ukrajinských celkov je teda mizivá, čo potvrdil aj Poljakov rovno prívlastkom „nemožná“. Šéf komisie Valerij Gazajev, niekdajší úspešný kormidelník CSKA Moskva, však verí v možnosť fungovania kvalitnej súťaže aj bez Ukrajiny. Otázkou je, či by taká súťaž mala potrebný kvalitatívny rozmer, nutný pre väčšiu atrakciu aj zahraničných priaznivcov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Patrónom by sa stala spoločnosť Gazprom, známa úzkymi väzbami na ruskú vládu a vlastníctvom troch popredných klubov (Zenitu, londýnskej Chelsea a nemeckého Schalke 04 Gelsenkirchen), ochotná do projektu vložiť vraj až 1 miliardu dolárov. „Nie je to podnikateľské rozhodnutie,“ uisťoval Poljakov pre New York Times.

(Futbalová) otázka Krymu

 Po anexii Krymu zostali tamojšie celky Tavrija Simferopoľ a FC Sevastopoľ v ukrajinskom ligovom systéme. Ich skalní fanúšikovia pri každej príležitosti prezentovali svoju príslušnosť k Ukrajine. Avšak ruská vláda sa snaží o zabudovanie Krymu do Ruskej federácie a vznikol dôležitý rébus: „Čo s krymskými klubmi?“

 Po ich rozpustení a premenovaní (spojenom s nevyplatením dovtedy nazbieraných dlhov) sa na príkaz ministra športu trio s názvami TSK Simferopoľ, SKChF Sevastopoľ a Zhemchuzhina Yalta zaradilo do ruských súťaží. Nedávno dokonca debutovali v dueloch Ruského pohára, hoci UEFA ich stále oficiálne vedie so statusom „ukrajinské“.

Predstavitelia ruského futbalu sa však boja, že krymské celky ich môžu stáť účasť v európskych pohároch a dokonca odobranie práva organizácie prideleného svetového šampionátu v roku 2018, na ktoré nabádal podpredseda britskej vlády Nick Clegg v rámcii sankcií Západu.

 Na schôdzke najdôležitejších mužov ruského futbalu sa zúčastnil aj Vladimir Jakunin, šéf štátnych železníc a blízky priateľ Putina. Strach sediacich predstaviteľov popredných ruských mužstiev sa mu rozhodne nepozdával a obvinil ich z nedostatku patriotizmu. Tí nahlas uvažovali, či rozhodnutie ministra športu nemá azda korene až v Kremli. Sergej Galitskij, majiteľ podniku s magnetom a FC Krasnodar , navrhol, aby ruský zväz prijal krymské tímy iba v prípade, že tak rozhodnú na „najvyššom leveli“. Teda, pri pracovnom stole samotného Putina.

 Nie je jasné, kto dostal do médií nahrávku z tajnej schôdzky. Azda niekto znechutený nemožnosťou činovníkov vyniesť konečné rozhodnutie. Alebo hádam človek bezradný zo situácie v zákulisí ruského futbalu, prehnitého... ako to bolo... korupciou, násilím a rasizmom. Je však jasné, že zverejnenie jednania zložitej situácii rozhodne nepomôže - skôr naopak. Aby som iba nekrivdil, úspechy na zelenom pažiti dokazujú skvelú prácu. O tom možno inokedy...

Lukáš Vráblik

Lukáš Vráblik

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

16-ročný študent Gymnázia v Považskej Bystrici, venujúci sa športovej žurnalistike, najmä aktuálnemu futbalovému dianiu, dejinám svetového futbalu a prepojenosťou najpopulárnejšej hry sveta s politikou. V súčasnosti píšem pre FutbalPortal. Predtým som pôsobil ako redaktor Profutbalu, Šport7 a krátko som spolupracoval s českým EuroFotbalom. Okrem toho som jedným z administrátorov facebookovej stránky česko-slovenského vydania medzinárodného magazínu Pro Football. Zoznam autorových rubrík:  V tieni politikyReprezentácia

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu